E fatichiamo ogni mattina
ad uscire dai sogni
e dal buio torpore
ma la vita ci chiama
anche se flebile ha la voce.
E fatichiamo se piove
anche ad aprire l’ombrello
inutile, per tempeste improvvise.
Né occhiali spessi e neri
ci riparano da soli che accecano.
Ma si va, in qualche modo si va
le parole ed i colori chiamano,
il lavoro e la famiglia chiamano.
Si va in qualche modo
anche se il nostro
è deambulare da zombies.
(m.r.)
Zombies
And we are hardly able
every morning
To come out of our dreams
And of the dark slumber
But life calls us
Even if its voice is faint.
And we are hardly able
Even if it rains
To open our umbrella
Useless owing to sudden storms.
And thick and dark sunglasses
Can’t shelter us from a blinding sun.
But we go on, somehow we go
Words and colours call,
Our work and family call too.
We go on somehow
Even if our way of going
Is strolling about like a zombie
by Mario Rigli
translated by Peppino Riso
نحن بالكاد قادرون
كل صباح
على الخروج من أحلامنا
ومن السبات المظلم
لكن الحياة تدعونا
حتى لو كان صوتها خافت.
ونحن بالكاد قادرون
حتى لو أمطرت
على فتح مظلاتنا
التي لا تنفع في العواصف المفاجئة
والنظارات الشمسية السميكة والداكنة
التي لا تحمينا من الشمس المحرقة.
لكننا نمضي قدما، على نحو ما نمضي
الكلمات والألوان تدعونا
عملنا وأسرنا تدعونا أيضا.
نحن نمضي قدما بشكل ما
حتى لو كان طريقنا هذا
يرفل هناك مثل زومبي
translation by Muhammad Abdel Hadi
Марио Ригли
Mario Rigli
З О М Б И
(ZOMBIES)
И ние, едвај сме во состојба
секое утро
да излеземе од своите соништа
и од темните дремки,
но животот не вика
и покрај тоа што неговиот глас е слаб.
И ние, едвај сме во состојба
па и ако врне дожд
да ги отвориме чадорите,
бескорисно е ако и олујата е ненадејна.
И дебелите и темни наочари
не можат да не засолнат од заслепувачкото сонце.
Но, ние ќе продолжиме некао да одиме,
зборовите и боите да ги повикуваме
како што не повикува нашата работа и семејство.
Одиме на некој начин
и покрај тоа што нашиот начин на одење
е само клатање, како ôд на зомби.
Препев на македонски: Панде Манојлов
Translated by: Pande Manoylov